ECB začala zvyšovať úrokové sadzby v júli a od tohto obdobia ich zvýšila
celkovo o 2,5 percentuálneho bodu. Cieľom je dostať infláciu, ktorá v
októbri minulého roka zaznamenala rekordnú úroveň 10,6 %, pod kontrolu.
Banka zároveň upozornila, že je pripravená pokračovať v sprísňovaní
menovej politiky aj na ďalších zasadnutiach.
Podľa šéfky ECB banka sleduje, že mzdy sa zvyšujú podľa všetkého rýchlejším tempom, než sa čakalo a ako dodala, "ECB
nesmie dovoliť, aby došlo k "odkotveniu" inflačných očakávaní, alebo
aby mzdy mali inflačný efekt. V súvislosti s ďalšími krokmi zatiaľ nič
nenaznačila, povedala však, že "banka musí prijať nevyhnutné opatrenia" na zmiernenie inflácie z terajších zhruba 10 % na (úroveň inflačného cieľa) 2 %".
Lagardová to uviedla pre sobotňajšie vydanie denníka, teda v posledný
deň pred vstupom Chorvátska do eurozóny. Chorvátsko sa 1. januára stalo
20. členom menovej únie, pričom blok s jednotnou menou rozšírilo osem
rokov po predchádzajúcom rozšírení o Litvu. Tá do eurozóny vstúpila v
roku 2015. Chorváti tak po 29 rokoch končia s národnou menou kuna,
pričom výmenný kurz bol stanovený na 7,5345 kuny za jedno euro.
Šéfka ECB zároveň pre chorvátsky denník dodala, že očakávaná recesia v
eurozóne počas zimných mesiacov, čo je dôsledok vysokých cien energií,
by mala byť krátka a plytká. Podmienkou však je, že nedôjde k ďalších
ekonomickým šokom.